Nespavosť u starých ľudí

Nespavosť u starých ľudí je úplne bežný problém. Či je to ale prirodzená súčasť starnutia je neustále témou rôznych diskusií. Ide o nespavosť druhého typu (sekundárnu nespavosť), teda nespavosť vyvolanú chorobami a liekmi? Alebo o nespavosť prvého typu (primárnu nespavosť), ktorá nemá s ďalšími ochoreniami žiadnu spojitosť? Táto otázka, ktorá sa veľmi podobá na dilemu, či bolo skôr vajce alebo sliepka, sa zaoberá vzťahom medzi znižovaním kvality spánku a výskytu chronických chorôb u starých ľudí. Prispieva nízka kvalita spánku k ostatným fyzickým problémom, alebo spôsobujú nízku kvalitu spánku samotné choroby?

Nateraz platí konsenzus, že znižovanie kvality spánku spojené s pribúdajúcim vekom je normálne a nezvratné. Nespavosť u starých ľudí zvyčajne narastá ako dôsledok sekundárnej nespavosti, nie primárnej. U seniorov dochádza k bežnej, hoci nie celkom objasnenej, degenerácii neurálneho systému, čo spôsobuje nepravidelnosti v cirkadiánnom rytme, čím sa narúša nielen spánok, ale zvyšuje sa aj frekvencia a dĺžka dennej ospalosti.

Chronické spánkové problémy sa dotýkajú oveľa častejšie starých ľudí, než strednej a mladšej generácie. Homeostatická regulácia spánkových zmien sa s pribúdajúcim vekom mení. Momentálne prevláda názor, že je to spôsobené skôr ochoreniami, než že by išlo o normálnu súčasť starnutia. Spánok starých ľudí je plytší a oveľa častejšie prerušovaný. Lekári predpisujú lieky na spanie seniorom častejšie než mladým ľuďom alebo deťom.

Nejde len o subjektívne problémy s nespavosťou. Polysomnografické merania fyziologických ukazovateľov potvrdzujú fakt, že sa kvalita a kvantita spánku znižujú. Hlboký spánok, v percentuálnom porovnaní celkového spánku, sa s pribúdajúcim vekom znižuje. Súvisí to s poklesom hladín rastových hormónov. V neskoršom veku dochádza v každej dekáde o stratu 10 minút REM spánku. Prebúdzanie počas noci, ktorým sa meria spánková fragmentácia, sa naopak zvyšuje o 30 minút za dekádu. Inak povedané, každých desať rokov prichádzame o 10 minút hlbokého, kvalitného spánku a každých desať rokov je doba medzi jednotlivými prebudeniami o pol hodinu kratšia.

Faktorov, ktoré majú významný vplyv na nespavosť u starých ľudí, je hneď niekoľko. Ide o choroby a užívanie liekov, čo je u seniorov bežné. Niektorí seniori nemajú dostatok fyzickej aktivity a nie sú tak často vystavení jasnému slnku a svetlu. Tí najzdravší starí ľudia, ktorí sú zároveň fyzicky najaktívnejší a majú najmenej zdravotných problémov, zvyčajne spia stále veľmi dobre.

Netreba však zabúdať, že zmeny v neurobiológii cirkadiánneho rytmu súvisia s vekom. S pribúdajúcim vekom začína krivka cirkadiánneho rytmu klesať. Je to pravdepodobne kvôli zmenám v mozgu spôsobeným nediagnostikovaným zdravotným stavom. U zdravých starých ľudí zjavne nedochádza k poklesu cirkadiánnych signálov. Strata takýchto signálov je však vo všeobecnosti bežná. Odborníci potvrdili dokonca aj u starnúcich zvierat, že u nich využíva suprachiazmatické jadro menej energie a následne produkuje menej neuropeptidov.

Nespavosť u starých ľudí a zdravotný stav

Ľudia sú s pribúdajúcim vekom náchylnejší na sekundárnu nespavosť, a to kvôli svojmu zdravotnému stavu. Zároveň trpia na poruchy spánku ako je apnoe, syndróm nepokojných nôh a poruchy v cirkadiánnom rytme. Primárna nespavosť a nespavosť spôsobená psychickými problémami s vekom nesúvisí a s pribúdajúcimi rokmi nenarastá.

Metabolizmus liekov na spanie u starých ľudí sa od metabolizmu mladých líši predĺženou dobou zotrvania lieku v tele. Polčas rozpadu lieku, teda doba, ktorú potrebuje telo na odbúranie pol dávky lieku z krvného obehu, je u seniorov vyšší. Znamená to, že spánková zotrvačnosť je kvôli zostatkovému množstvu liekov v tele pravdepodobnejšia u starých ľudí.

Nespavosť u starých ľudí sa týka až tretiny populácie. Syndróm nepokojných nôh a spánková apnoe sú tiež oveľa bežnejšie u seniorov. Porucha spánku spojená s dýchaním si zaslúži zvláštnu pozornosť, pretože existujú dôkazy, že súvisí so stareckou demenciou a kognitívnym deficitom u starších pacientov.

Nespavosť u starých ľudí a zlé spánkové návyky

Starší ľudia trávia v posteli viac času než mladí, ale ich nočný spánok je vo všeobecnosti povrchný a roztrieštený. Starí ľudia často ignorujú pravidlá spánkovej hygieny odporúčané ľuďom trpiacim na nespavosť. Seniori na dôchodku, ktorí už nemusia dodržiavať pravidelný harmonogram, sú náchylnejší na denné zdriemnutia, nepravidelné vstávanie a nadmerné trávenie času v posteli. Tieto praktiky sú ale pre boj s nespavosťou kontraproduktívne.

Niektoré bežné nesprávne spánkové návyky sa častejšie objavujú práve u staršej populácie. Starí ľudia zostávajú v posteli celú noc, hoci nespia (z čoho vyplýva neefektívnosť spánku) a následne si musia zdriemnuť v priebehu dňa. Môže to byť samozrejme spôsobené nudou a nedostatkom činnosti na dôchodku. Pomôcť však môžu aj správne spánkové návyky.

Nespavosť u starých ľudí a biorytmus

Starší ľudia sú v ranných hodinách šikovnejší, výkon pri mentálnych testoch v priebehu dňa klesá. Dokonca prudšie ako u mladých ľudí. Celková nálada seniorov je ráno lepšia. Medzi pohlaviami rozdiely existujú. Muži prichádzajú o viac hlbokého spánku ako ženy. Denná ospalosť je u starých mužov častejšia než u starých žien.

Pokiaľ ide o nespavosť u mladých ľudí a ľudí v strednom veku, udávajú tieto vekové kategórie problémy skôr pri zaspávaní. Seniori sa sťažujú na nočné prebúdzanie, skoré ranné prebúdzanie a neosviežujúci spánok.

Rastový hormón, ktorý sa počas spánku s pomalými vlnami uvoľňuje nárazovo, je u starých ľudí dosť vzácny. Tým sa znižuje aj množstvo spánku s pomalými vlnami. Hormón somatostatín spomaľuje uvoľňovanie rastového hormónu. Pokiaľ sa starým ľudom v dávkach uvoľňuje somatostatín, je ich spánok roztrieštený.

Ľudské cirkadiánne hodiny sú nastavené na periódu 25,25 hodiny a táto perióda sa s pribúdajúcim vekom znižuje. Tento fakt potom vysvetľuje, prečo majú adolescenti problémy s ranným zobúdzaním a prečo sú seniori ospalí už skoro večer. Krivka cirkadiánneho rytmu niekedy zostáva u zdravých seniorov v podstate pevná a nemenná. Preto existuje možnosť, že vnútorná perióda endogénneho ľudského cirkadiánneho stimulátora nie je natoľko rozdielna, pokiaľ porovnávame zdravých seniorov a mladých ľudí. A tiež, že sa tento rytmus pohybuje okolo 24 hodín. Zhoršovanie stavu suprachiasmatického jadra môže predstavovať skôr patologické, než bežné zmeny.

Podľa ďalšieho názoru majú starí ľudia väčšie okno v cirkadiánnom cykle. Doslova možno povedať, že ich spánkové návyky zapustili v priebehu rokov hlbšie korene. Mladí ľudia môžu zaspávať v rôznych nepravidelných časoch, pretože sa dokážu zmenám v spánku oveľa lepšie prispôsobiť.

Nespavosť u starých ľudí a termoregulácia

Starší ľudia menšiu schopnosť termoregulácie, než tí mladší. Zároveň tvrdia, že teplota pokožky má vplyv na schopnosť zaspať a v spánku zotrvať. To by mohlo vysvetľovať zvýšenú nespavosť u starých ľudí.

Výrazná desynchronizácia cirkadiánneho cyklu má u väčšiny starých ľudí vplyv na termoreguláciu a iné fyziologické procesy. Vrátane zrýchlenia rastu nádorov. Telesná teplota sa počas spánku a prebúdzania mení. Ľudia sa budia, keď sa ich telesná teplota zvyšuje. V prehistorických dobách, dávno pred zavedením radiátorov a ventilátorov, to súviselo so zvýšením okolitej rannej teploty vzduchu. Zníženie telesnej teploty zase súvisí s časom na spanie. Ak sa cirkadiánny cyklus telesnej teploty rozhodí, dochádza u človeka k cirkadiánnej desynchronizácii. Práve toto je bežným javom u starých ľudí. Čiastočne to vysvetľuje neschopnosť zotrvať v spánku a tiež nadmernú dennú ospalosť.

Prevažujúcou hypotézou v modeloch spánku je dvojprocesový model. V tejto hypotéze je spánok ovplyvňovaný cirkadiánnymi a homeostatickými procesmi. Pokles kvality spánku s pribúdajúcim vekom je potom vyvolaný zmenami v oboch procesoch. Homeostatický proces sa s pribúdajúcimi rokmi začína s cirkadiánnym procesom rozchádzať.

Mladí ľudia spia dlhšie než ľudia stredného veku a starší. Denné driemanie sa údajne s vekom vôbec nemení. Príčinou je zmena životného štýlu. Jednou z takýchto zmien môže byť odchod do dôchodku. Starí ľudia nespia cez deň preto, že by boli starí, ale preto, že sú na dôchodku.