Trakčná alopécia a Trichotillomania

Trichotillománia a trakčná alopécia sú chronické návykové poruchy charakterizované opakovaným ťahaním vlasov, ktoré vedie k alopécii. Bežne sa objavuje u detí a adolescentov, častokrát sa prejaví aj v dospelosti v dôsledku profesijných či tradičných, zvyklostných vzorcov správania jedinca.

Trichotillomania

Trichotillomania je porucha, pri ktorej dochádza k opakovanému vyťahovaniu vlasov či telesného ochlpenia. Dochádza nakoniec až k viditeľnému a výraznému úbytku vlasov. Označenie trichotillomania použil francúzsky dermatológ Francois Henri Hallopeau už v roku 1889. Tento problém však bol popísaný už v dielach Hipokrata. Objavuje sa tiež v dielach Williama Shakespeara, trichotillomania sa spomína v Romeovi a Julii aj V kráľovi Jánovi.

Názov Trichotillomania vznikol spojením gréckeho slova Thrix – vlasy a slov Tillein – ťahanie a Mania – šialenstvo.

Trichotillomania je zaradená medzi obsesívno-kompulzívne, teda nutkavé poruchy. Objavuje sa skôr u žien než u mužov. Choroba zvykne prepuknúť medzi 5. a 12. rokom, objaviť sa však môže v akomkoľvek veku.

Spúšťačom trichotillománie býva stresujúca udalosť či zážitok – napríklad rozvod rodičov, strata milovaného človeka či strata zamestnania. V ojedinelých prípadoch sa trichotillomania objavuje iba počas spánku.

3 podtypy trichotillománie

Popísané boli tri podtypy trichotillománie:

• Trichotillománia so skorým nástupom – objavuje sa u malých detí, väčšinou mladších ako 8 rokov. Táto forma zvyčajne nevyžaduje žiadnu liečbu.
• Podvedomá trichotillománia – objavuje sa vtedy, keď je človek niečím zamestnaný, napríklad pri čítaní. Tento podtyp sa týka 75% pacientov.
• Cielená trichotillomania – objavuje sa pri plnom vedomí pacienta, súvisí so silným nutkaním ťahať si vlasy.

Postihnutá môže byť každá časť tela – môže ísť o vlasy na hlave – 75%, tiež mihalnice – 53%, obočie – 42%, ohanbie – 17% aj bradu – 10%. Pokiaľ ide o hlavu, sú najčastejšie postihnuté frontoparetiálna časť a temeno. Najmenej často sa problém týka záhlavia. Pokiaľ ide o mihalnice, týka sa problém iba horného viečka. Aj to je pomôcka ako odlíšiť trichotillomaniu od alopecia areata.

Vytrhané miesta pri trichotillománii sa nachádzajú zvyčajne na opačnej strane vzhľadom k dominantej ruke (teda u praváka vľavo, u ľaváka vpravo). Môže pritom ísť o viac než jedno vytrhané miesto. Ložiská mávajú nepravidelný tvar, bývajú na nich dolámané vlasy rôznych dĺžok. Na okrajoch sú normálne až dlhé vlasy.

Vytrhané miesta nevykazujú zvyčajne známky zápalu, možno však nájsť príznaky odrenín, zhrubnutia kože ako dôsledok dlhodobého dráždenia či pozápalovej hyperpigmentácie.

Liečba trichotillománie

Ako bolo spomenuté už vyššie, pri trichotillománii ide o psychický problém s dermatologickými nálezmi. Vyznačuje sa nutkavým vytrhávaním vlasov, výsledkom čoho sú riedke, zničené, dolámané vlasy v postihnutej oblasti. Neschopnosť kontrolovať vytrhávanie vlasov môže z dlhodobého hľadiska vyústiť do alopécie.

Niektorí jedinci, ktorí si vytrhávajú vlasy ich navyše aj jedia, čo je stav zvaný Trichofágia. Je to veľmi nebezpečný stav, ktorý treba rýchlo riešiť. Vlasy nie sú jedlé a v žalúdku sa z nich môže sformovať guľa. To môže vážne podráždiť žalúdočnú sliznicu, čo vedie k závažnej ulcerácii. Na trichofágiu je možné aj zomrieť.

Liečebné procedúry pri trichotillománii musia byť multidisciplinárne. Problém pomáha liečiť dermatológ, ale hlavne psychológ či psychiater, aby bola liečba účinná a zabránilo sa recidíve.

Trakčná alopécia

Trakčná alopécia je definovaná ako strata či padanie vlasov spôsobené opakovaným či trvalým a dlhodobým napätím, ktoré pôsobí na vlasy. Najskôr bola označovaná ako alopecia groenlandica, čo odkazovalo na vypadávanie vlasov spôsobené tuho zopnutými a vyčesanými vlasmi aké nosia dievčatá a ženy v Grónsku. A hoci sa trakčná alopécia objavuje prevažne u žien afrického pôvodu, bola identifikovaná aj u širokej populácie. Týka sa napríklad sestričiek, baletiek, či Sikhov (chlapcov aj mužov). Samotný výskum presvedčivo preukázal, že určité tradičné postupy úpravy vlasov sa podieľajú na rozvinutí trakčnej alopécie.

Trakčná alopécia je nejazvový typ alopécie a ak sa podchytí hneď v prvých štádiách, je úplne reverzibilná. Z dlhodobého hľadiska však môže vyústiť až do trvalého zjazvenia tkaniva na vlasovej pokožke. Je dobre známe, že trakcia spôsobuje zápalovú, niekedy subklinickú folikulitídu. Presný mechanizmus, ktorý vedie od zápalu folikulov k poškodeniu folikulov a následnému padaniu vlasov, je potrebné ešte objasniť. Svoju úlohu tu pravdepodobne zohráva aj postupná miniaturizácia folikulov.

Predispozičné faktory na rozvinutie trakčnej alopécie

Predispozície na vznik trakčnej alopécie možno rozdeliť do dvoch hlavných kategórií:

• traumatický spôsob úpravy vlasov
• aplikácia chemických látok či tepla na vlasy

Kombinácia oboch navyše výrazne zvyšuje riziko trakčnej alopécie. Ak si teda upravujete vlasy spôsobom, ktorý spôsobuje bodanie či bolesť, zvyšujete si sami riziko trakčnej alopécie.

Rizikovými účesmi sú tesné copy, dredy, rôzne vrkôčiky. Problematické je aj predlžovanie vlasov. Rovnako účesy, pri ktorých sa používa veľmi veľa sponiek.

Hlavné podtypy trakčnej alopécie

Dve hlavné kategórie trakčnej alopécie sú:

• marginálna trakčná alopécia
• nemarginálna trakčná alopécia

Prvá z nich, marginálna, je oveľa bežnejšia a prejavuje sa ako pásová strata vlasov pozdĺž tváre či na čelnej línii vlasov. Pripisuje sa nevhodným traumatickým účesom. Nemarginálna trakčná alopécia môže byť spôsobená sponkami alebo utiahnutými drdolmi.

Prvými klinickými príznakmi trakčnej alopécie býva perifolikulárny zápal v tých častiach vlasovej pokožky, na ktorú bol vyvíjaný najväčší tlak. Ak sa problém nerieši, môže sa pretaviť až do folikulocentrických papúl a pustúl.

Pacienti môžu pociťovať postupne viaceré symptómy, bodanie a zvýšená citlivosť počas úpravy vlasov. Pri trakčnej alopécii zostávajú na postihnutej oblasti zachované drobné chĺpky.

Prevencia a liečba trakčnej alopécie

Prevencia je neoddeliteľnou súčasťou manažmentu trakčnej alopécie, pretože pri eliminovaní ťahania vlasov dokáže zastaviť padanie vlasov ešte než sa tento problém stane permanentným. Dôležité je uvedomiť si, že sa trakčná alopécia rozvíja už v detstve a puberte. Riešením je voľba voľných účesov, vyhýbanie sa rizikovej úprave vlasov teplom a chemickými látkami. Dôležitým znamením, že sa možno jedná o trakčnú alopéciu, je bolesť objavujúca sa počas tvorby účesov.

Medikamentózna liečba má zmysel po uvedomení si problému a minimalizácii vyvíjaného ťahu na vlasy. Pri zápale sa používajú antibiotiká či kortikosteroidy. Vhodné na podporu rastu vlasov je používanie vlasových aktivátorov, dobrou voľbou sú aj vitamíny na vlasy.