Hormonálna liečba rakoviny prostaty

Bunky prostaty sú pre svoj rast, fungovanie a množenie sa fyziologicky závislé na hormonálnej stimulácii androgénmi. Testosterón, aj keď nie tumorigénny, má zásadný význam pre rast a pretrvávanie nádorových buniek. Zdrojom väčšiny androgénov sú semenníky. Cieľom hormonálnej liečby je zníženie hladiny testosterónu alebo zastavenie jeho pôsobenia. To možno dosiahnuť chirurgicky alebo medikamentózne. Prvotná reakcia je častokrát dobrá, ale rakovina sa môže vyvinúť v priebehu času.

Androgénna deprivácia

Je pravdepodobné, že tento druh liečby sa použije v prípadoch, keď sa rakovina rozšírila do vzdialených oblastí. Preto sa v súčasnej dobe nepoužíva ako štandardná možnosť liečby u mužov s lokalizovaným ochorením prostaty.

• Semenníky produkujú veľa testosterónu, ktorý stimuluje rast rakoviny. Chirurgické odstránenie oboch semenníkov (kastrácia, alebo orchiektómia) je najlepší spôsob, ako zastaviť hormonálnu stimuláciu nádoru.
• Muži zvyčajne preferujú chemickú kastráciu pred chirurgickou. Na potlačenie hladiny androgénov pôsobiacich na rôznych úrovniach hormonálnej produkcie a uvoľňovania sa používa niekoľko rôznych látok.
  • V súčasnej dobe sú najrozšírenejšie GnRH agonisty. Chemickú kastráciu vyvolávajú potlačením výroby luteinizačného hormónu a tým pádom aj syntézy testikulárnych androgénov. K dispozícii je množstvo GnRH agonistov (leuprorelín, goserelín, buserelín a triptorelín).
  • GnRH agonisty môžu byť prospešné v prípadoch, kedy je nutné okamžité zníženie hladiny testosterónu.
  • Na potlačenie testosterónu môže byť tiež použitý estrogén. Vzhľadom k svojim rozsiahlym vedľajším účinkom sa ale nepoužíva často.

Antiandrogénna monoterapia

Antiandrogény sa viažu na androgénne receptory a kompetitívne inhibujú ich interakcie s mužskými hormónmi (testosterónom a dihydrotestosterónom).

• Na rozdiel od chemickej kastrácie, antiandrogénna terapia neznižuje hodnoty luteinizačného hormónu (LH) a produkciu androgénov. Hladiny testosterónu sú normálne alebo zvýšené. Muži liečení antiandrogénnou monoterapiou netrpia vedľajšími účinkami nízkej hladiny testosterónu a mnoho z nich si zachová určitý stupeň plodnosti.
• Tieto látky sú obvykle používané v kombinácii s GnRH agonistom buď bez prestávky alebo po dobu 2 až 4 týždňov po začatí liečby GnRH agonistom. Tento druh liečby je tiež známy ako “kompletná androgénna blokáda”.
• Najčastejšie používané látky sú flutamid, bikalutamid a nilutamid.
• Niekedy sa používajú lieky, ktoré zastavia produkciu androgénov v nadobličkových žľazách.
• Nežiaduce účinky týchto liekov sa líšia. Orchiektómia a LHRH agonisty môžu spôsobiť impotenciu, návaly horúčavy, stratu sexuálnej túžby, osteoporózu a zlomeniny kostí. Antiandrogény môžu spôsobiť nevoľnosť, vracanie, hnačku a zväčšenie alebo citlivosť prsných žliaz. Každá z týchto druhov liečby môže oslabiť kosti.